Ako vznikli a ako sa vyrábajú zápalky?

Autor:
Viera Šmelková
Dátum:
10/6/2009
Zobrazení: 4845

Hlasovanie:
22

pošli na vybrali.sme.sk
    Na Facebook
img/_zapalky.jpeg Zápalky sa prvýkrát objavili okolo  roku 1820. Tento  vynález sa vtedy považoval za veľmi nebezpečný, pretože zápalku bolo potrebné namočiť do kyseliny a následne ju z nej prudko vytiahnuť. Často tak dochádzalo k nežiadúcim výbuchom, no  aj napriek tomu sa zápalky  začali hromadne vyrábať v niektorých veľkomestách, ale  neujali sa.

V roku 1826 (niekedy sa udáva aj rok 1827) prišiel na svet zlepšovák Angličana Johna Walkera, ktorý prvýkrát použil na vznietenie zápalky drsný sklený papier. Zápalky sa takto dali zapáliť o hocaký povrch, ale ani tieto zápaly ešte neboli spoľahlivé. Stačilo to však na to, aby ľudia upustili od kresadla, ktoré sa dovtedy používalo a začali požívať nový vylepšený vynález – zápalky. V roku 1830 prišiel Francúz Charles Suria na trh s novou dokonalejšou zápalkou. Táto  mala na hlavičke biely fosfor. Nazvali ju svetlonos (lucifer), bola o čosi dokonalejšia a bezpečnejšia  ale v roku 1848 ju vystriedala  ďalšia novinka. Biely fosfor  nahradil  červený fosfor a vynález sa už začínal podobať na zápalku, akú poznáme dnes. Medzi prvými výrobcami s červeným fosforom bol aj obchodník Fürht.

Vývoj zápaliek  rýchlo postupoval dopredu. V roku 1855 Švéd C. F. Lündstrom použil na výrobu zápalkovej hlavičky chlorečnan draselný, síru a impregnačnú látku. Tiež ho  prvého napadlo umiestniť zápalky do drevenej škatuľky tak, že jej boky natrel drapľavou chemickou látkou. Pritom použil aj nejedovatý červený fosfor, ktorý bol hlavnou zložkou drsnej látky. Nový výrobok dostal prezývku "švédska zápalka". Od toho vynálezu sa začal prudký rozmach vo výrobe už bezpečnostných zápaliek.

Zápalkársky priemysel sa odvtedy začal najrýchlejšie rozvíjať v Anglicku. Roku 1861 v Bow vo východnom Londýne firma Bryant a May vyrobila svoje prvé bezpečnostné zápalky. Koncom minulého storočia už vyrábala 1,8 milióna zápaliek týždenne.

Výroba zápaliek  má aj na území bývalej Československej republiky veľkú tradíciu. Prvú továreň na zápalky založil Václav Scheinost v českých Sušiciach. Aj na Slovensku sa v 19. storočí tiež objavilo pár menších zápalkární: v Banskej Bystrici, Bratislave, Ružomberku alebo  Trnave.
V súčasnosti sa  zápalky  vyrábajú na plnoautomatizovaných strojoch. Obyčajná drevená zápalka  vzniká z brvna, ktoré sa nareže na tenké latky, asi 2,5 milimetra hrubé. Tieto latky sa potom nasekajú na triesky, ktoré sa rovnajú  dĺžke zápaliek. V nasledujúcej fáze výroby  sa namáčajú do roztoku fosforečnanu amónneho, čo je  prísada proti čmudeniu zápalky po zhasnutí. Potom ich automat vkladá do otvorov mobilného oceľového pása, ktorý ich konce ponára do roztaveného parafínu. Ten po vsiaknutí do dreva umožňuje prenos plameňa z hlavičky zápalky na jej drevnú časť. Konce zápaliek sa následne namáčajú do zmesi určenej na hlavičky. Zmes bezpečných zápaliek obsahuje síru a niekedy aj  drevené uhlie. Kvôli lepšiemu horeniu sa pridáva chlorečnan draselný, ktorý je pre zápalku oxidovadlom. Po zaschnutí hlavičiek sa zápalky vytláčajú z pása do vnútra škatuliek prepravovaných na transportnom páse. Na súbežnom páse putujú plášte škatuliek. Tento plášť sa vždy po niekoľkých sekundách zastavuje a do plášťov sa zasúvajú vnútorné časti so zápalkami. Na škatuľky sa následne pripevňujú škrtadlá s červeným fosforom.  Pre špeciálne zápalky nazývané  "strike-anywhere", ktoré sú schopné sa zapáliť pri dotyku s akýmkoľvek materiálom,  sa používa sklený papier alebo pásik zo zmesi živice a piesku.

Bezpečnostné zápalky pracujú na princípe chemickej reakcie medzi chemikáliami hlavičky a špeciálnym povrchom škrtadla na škatuľky. Ak sa ho zápalka len dotýka, nič sa nestane. Až škrtnutím zápalky o škatuľku sa vďaka teplu, ktoré vznikne trením, naštartuje chemická reakcia a zápalka vzplanie.