Filozofia ako matka
Autor:
Redakcia
Dátum:
0/0/0
Zobrazení: 245
Hlasovanie:

Priemyselná revolúcia, sloboda ľudského myslenia. Anglicko sa stáva „dielňou sveta“, kde sa technika a veda valí ako z veľkého kotla. Všetko sa tu rozvíja akosi rýchlejšie. Po víťazných buržoáznych revolúciách Európu zaplaví nielen vlna kapitalizmu, ale neodvratne aj rozvoj prírodných vied, ktorých aplikáciou nám v 19. storočí vznikajú i nové technické vedy. Oslobodením ľudskej mysle od nezmyselnom lipnutí na „snoch“ sa však stretávame aj s extrémnymi vyhláškami učencov. Medzi radom ďalších vyniká Auguste Comte, ktorý hlásal odfilozofovanie vedy, čo v praxi znamenalo iba čisté a pozitívne fakty. To viedlo k známemu smeru POZITIVIZMUS. Jeho tvrdenia však boli zaručene prestrelkom, lebo filozofická stránka je nosnou silou každej vedy. To je už dnes dobre známa vec. I Comte si to pravdepodobne neskôr uvedomil a možno i preto trpel psychickou poruchou. Vznik slovenskej národnej vedy bol úzko spätý s prírodným bohatstvom Slovenska, s jeho plánovaným využitím a nevyhnutným výskumom. Stredovek vydláždil cestu technickej budúcnosti rozvojom baníctva, hutníctva, železiarstva, cechovej výroby či kvalitnou výrobou zbraní. Práve v oblasti baníctva a hutníctva vďačíme za vylepšené technológie a uľahčenie ťažkej práce najmä štyrom mužom: Matej Kornel Hell- strojové odčerpávanie spodnej vody; Jozef Karol Hell- vodostĺpcový ťažný stroj; Samuel Mikovíni- projekcia šácht- architekt a Issac Potter- atmosférický párny stroj na odčerpávanie spodnej vody. Bolo to práve Slovensko, ktoré sa pýšilo prvou školou vysokoškolského typu na svete- Vysoká škola banská v Banskej Štiavnici, ktorú založila Mária Terézia. Ako je vidieť, Slovensko- súčasť Uhorska- nezaostávalo za priemyselným a ekonomickým rastom okolitého sveta. Slovenskí učenci sa nenechali zmiasť a vedeli, že vo vede to jednoducho, ale i zložito bez filozofie nejde. Možno preto, že boli viac praktici ako teoretici. Veď už samotné otázky: Ako to naprojektovať? Prečo to projektovať? Bude to k čomu? ... sú otázky filozofické. Vedeli, že veda vznikla pod rúškom filozofie a právom ju môžeme nazývať matkou vied. Je neoddeliteľná od ostatných odvetví a smerov. Každá veda- či je to história, chémia alebo totálne abstraktná veda- matematika má filozofické jadro. Je vari niekto iného názoru?