Písmom o písme

Autor:
Redakcia

Dátum:
0/0/0

Zobrazení: 529

Hlasovanie:

      To, že dnes píšeme nie je samozrejmosť. Mnohé krajiny a mnohí nešťastníci ešte patria k negramotnej vrstve spoločnosti. Človek sa však od počiatku snažil zachytiť svoje myšlienky. I preto písmo a písacie potreby prešli svojou cestou vývinu.
     Papier - podklad na ukladanie litier vynašli Číňania asi v 1. stor. pred n. l. Od nich ale čakala papier ešte dlhá cesta k nám. V 7. stor. sa s ním oboznámili Arabi a nakoniec až cez Egypt sa prostredníctvom Španielov dostal do Európy. Prvá skutočná písomná pamiatka pochádza z čias Anjouovcov. Staršími bratmi papiera boli papyrus a pergamen. Od 19. storočia sa papier vyrábal z drevitej kaše, ktorá bola spojená živočíšnym glejom. S objavom papiera bol zaznamenaný aj rozvoj písomníctva. So vznikom papiera sa prirodzene muselo zdokonaliť aj písacie náčinie. Na kameň sa písalo dlátom a kladivom, štetcom sa nanášalo písmo. Na kov a vosk sa kontúrovalo špeciálnym rylcom. Najstaršou podobou pera ako takého bola trstina, na ktorej sa pozdĺžne zrezal hrot. Romantické krídelné brká si získali niekoľko storočí ( 4-19. stor.) Oceľové kovové pero môžeme nepatrne zachytiť v 18. storočí v Anglicku, ale i Nemecku. Plniace pero si už i v továrenskej výrobe podchytilo v 19. storočí USA. Hoci bolo vynálezom Francúzska, tak do Európy sa dostalo práve dovozom zo Štátov. Dnešná podoba guličkového pera začala rozkvitať po 2. svetovej vojne. Svojho času sa ako písacia tekutina používala a dnes v špecifickej podobe stále používa atrament. Tzv. antický atrament sa predával v tuhom stave, riedil sa vodou a octom. Išlo o lesklú čiernu farbu vyrábanú zo sadze. Z papyrusu sa ľahko zmýval, čo viedlo k častým úpravám a nejedenkrát i nechceným prepisom listín- falšovaniu. Na pergamen sa ním vôbec nedalo písať, nedržal. Stredoveký atrament sa vyznačoval žltohnedou farbou. Pridávala sa doň skalica, pivo, víno, aby sa dobre vpil do pergamenu. Prví Egypťania používali aj červené prírodné pigmentové farbivo, no nevýhodou bolo, že bledlo pod slnečnými lúčmi.
     Latinské písmo, ktorým dnes píšeme i my- malo pôvodne 21 znakov. Chýbalo g, ch, j, w, y, z. Dnes má 26 znakov, u nás dokonca 44.
     Hra pera s písmenami, slovami. Voňavé listy plné nádherných riadkov, hodnotná korešpondencia i úradné písomnosti. Pero i papier urobili veľký krok v dejinách. Pero dnes trošku vytláča klávesnica počítača.