Erb - čo o ňom možno neviete

Autor:
Redakcia
Dátum:
0/0/0
Zobrazení: 3112

Hlasovanie:
11

pošli na vybrali.sme.sk
    Na Facebook
img/_erby.jpg      Erb mestský, obecný, či rodový. Veľa symboliky, každý je iný- charakteristický a predsa ich niečo spája. Snaha vystihnúť podstatu, dokázať veľkoleposť, upútať.
     Snáď každému sa vybaví niečo pred očami, keď sa povie slovo erb. Jeho počiatky a vznik sa len veľmi ťažko datujú. Vedný odbor zaoberajúci sa erbmi od ich vzniku, cez vyhotovenie až po využitie voláme heraldika ( z nem. herold = znalec pohanských kultov a ich symboliky). Odborníci predpokladajú, že znaky vo všeobecnosti, s nádychom majestátu môžu mať svoj pôvod v staroveku a konkrétne u Grékov a Rimanov, ktorí sa práve svojim vyobrazením na štítoch líšili od ktoréhokoľvek iného národa. Podaktorí sa zase domnievajú, že ohniskom zrodu erbov bol Orient a tvrdia: „Prostredníctvom križiakov sa dostali do Európy.“ Nemenej otázny je názor, ktorý vznik erbov vidí pri príležitosti pasovania rytierov. Bohužiaľ správnosť žiadnej z hypotéz sa nepodarilo potvrdiť, ale ani dostatočne vyvrátiť.
     Heraldika sa člení na dve časti a to podľa toho, čo skúma:
1.    praktická heraldika- skúma dejiny a používanie erbov
2.    teoretická- spôsoby vyhotovenia
Ako vedný odbor nie je len historicko- vedeckou, ale aj umeleckou disciplínou, pričom história a umeleckosť tvoria jeden celok a vzájomne sa prelínajú.
Pramene heraldiky môžeme podľa J. Hlaváčka rozdeliť:
1.    erby na zbraniach ( štíty Konráda a Henricha Durínskeho – Chrám sv. Alžbety v Marburgu) a erby slúžiace ako právny doklad vlastníctva ( stavby, steny, predmety, či rukopisy)
2.    erby na atribútoch držiteľov ( mince, ak je na nich vyrytý erb)
3.    materiál neúradného charakteru ( erbové listiny- tzv. armálesy)
V stredoveku mohol vzniknúť erb iba na základe erbového práva a to:
1.    dedičná spôsobilosť erbu / pôvodné a udelené erby
2.    nemeniteľnosť erbu-  od 13. stor. iba so súhlasom panovníka
3.    sfarbenie erbu- predpísané, čisté, nemiešané a netieňované farby ( zväčša čierne, modré, zelené a z kovov zlato- žlté, striebro- biele)
4.    vlastníctvo erbov fyzických alebo právnických osôb
Kompletný erb sa skladá z hlavných a vedľajších častí.
Hlavné časti: štít so znamením – ľahký drevený štít; tzv. prilba/helma- rovnocenná so štítom- na ňu sa pripevňuje klenot; klenot- ozdoba prilby; prikrývadlo- kusy látky: ochrana pred prachom, tlmenie zásahu meča...
Vedľajšie časti: strážcovia, nosiči erbu, plátna, stany, zástavy; koruny, klobúky, čapice; heslá, devízy a iné vedľajšie znaky.
Základ erbu tvoria „erbové figúry“, ktoré majú vystihnúť podstatu, slúžia ako symbol- znázornenie geometrických obrazov, životné figúry- človek, zviera..., neživotné predmety         ( útvary zeme, nebeské telesá...), svätci, zbrane, či stavby...
     Erby sa vo všeobecnosti delia na:
1.    rodové- šľachtické erby/ neskôr dokonca aj tzv. ženské- ženy šľachticov si nimi označovali obyčajné i nevšedné potreby
2.    štátne znaky/ reprezentácia obyvateľov štátu, vyvinuli sa z panovníckeho znaku
3.    mestské a obecné erby/ 13. stor.- mesto sa stáva samostatnou správnou a právnou inštitúciou
     Poznáme aj erby tzv. zvláštneho určenia:
1.    aliančné- spojenie viacerých erbov do jedného celku ( manželstvom, dedičstvom...)
2.    hovoriace-  o ničom nám hovoria, symbolizujú: napr. Mníchov/ mních; Ružomberok/ruža
3.    vyčkávacie- prázdny štít- majiteľ čaká na titul, úrad ...
Niektoré znaky štátov, miest, či kooperácií sa používajú až dodnes. Často je zaujímavý nielen pohľad na ne, ale aj odhalenie samotného príbehu jeho vzniku, ktorý je mnohokrát rozvetvený na všetky strany.

Autor: Katarína Sádecká