akotofunguje.hladas.sk - vysvetlenia na rýchle pochopenie

Auto - moto
alternatívny pohon, nákup a predaj, modely áut, bezpečnosť, motocykle, pohon,


Veda a technika
telekomunikácie, počítače, budovy, vesmír, zem, fyzika, produkty, letectvo,


Zábava
film, hudba, výtvarné umenie, šport, televízia, hry, iné, história,


Jedlo
recepty podľa kuchyne, recepty podľa príležitosti, ingrediencie, zdravé varenie, príprava, nápoje, sladkosti,


Zdravie
choroby, lieky, stravovanie, telo, slovník, deti, človek, zvieratá,


Peniaze
podnikanie, ekonomika, plánovanie, úver a úrok, cennosti,


Zaujímavosti
kultúra, šport, olympijské hry, slovné zvraty, prvá pomoc, príroda, bývanie,


Najviac hľadaní
cukor, auto, historia internetu, plazma, internet, televizor,

Ako funguje enviromentálny informačný systém na Slovensku

Vstup do Európskej únie znamenal pre Slovensko, okrem iného, mnoho záväzkov pre zlepšenie kvality životného prostredia. Ide napríklad o napájanie obcí na kanalizáciu a verejné vodovody  alebo záväzok o čistení odpadových vôd. No nejde len o odpadovú a pitnú vodu, ale aj o ovzdušie a celý pôdohospodársky systém.

Kontrola životného prostredia na Slovensku prebieha na základe monitorovacích systémov. Tento proces pomáha kompetentným osobám v poznaní a následne zhodnocovaní rozhodovania sa v oblasti ochrany a tvorby životného prostredia.  Enviromentálny monitorovací systém pozostáva z čiastkových monitorovacích zložiek v určených strediskách. Medzi týmito jednotlivými monitorovacími zložkami prebieha tzv. informačný  systém monitoringu, ktorého prioritou je vytvoriť previazaný celok informácií z ktorých sa získava, čo najobjektívnejší aktuálny stav životného prostredia. Čiastkovými monitorovacími systémami sa sleduje kvalita ovzdušia, meteorológia a klimatológia (pozemné synoptické a letecké stanice,  meteorologické radary, družicové merania, klimatologické pozorovania, zrážkomerné stanice, meranie slnečnej radiácie a celkového atmosferického ozónu), voda (kvalita podzemných a povrchových vôd a ich kvantitatívne ukazovatele), rádioaktivita životného prostredia, odpady (vznik a nakladanie z odpadmi), biota (fauna, flóra, biotopy), geologické faktory (zosuvy a iné svahové deformácie, tektonická a seizmická aktivita, vplyv ťažby na životné prostredie), pôda, lesy a cudzorodé látky.

Enviromentálne informačné systémy zhromažďujú informácie z monitoringu životného prostredia, z hodnotenia jeho stavu a z priestorových informácií územia pre podporu práce úradov životného prostredia a pre ich subjekty. Medzi najväčšie informačné systémy a databázy s informáciami o životnom prostredí patria Enviroportál (obsahuje aktuálne informácie o pripomienkových konaniach, diskusie, informácie o podujatiach, adresáre ...), Enviro – metainformácie o ŽP ( informácie o tom, kde sa čo nachádza zo zdrojov rezortu ŽP a kto s tým disponuje), Informačný systém o území (zabezpečuje  priestorové údaje pre potreby rozhodovacích procesov v území), Informačný systém úradov ŽP, Regionálny informačný systém o odpadoch, Hydrologický inf. systém, Súhrnná evidencia o vodách, Inf. systém o závažných priemyselných haváriach (obsahuje  napríklad register podnikov s vybranými chemickými látkami, register autorizovaných havarijných technikov, špecialistov ZPH), IS integrovanej prevencie a kontroly znečistenia (obsahuje napr. register noriem kvality životného prostredia  pre jednotlivé územia SR alebo integrovaný register znečisťovania v prevádzkach, ich emisie a výsledky monitorovania) a mnoho ďalších.

Enviromentálnou reginalizáciou sa v krajine vyčleňujú podľa stanovených kritérií  a vybraných súborov enviromentálnych charakteristík regióny, ktoré majú určitú kvalitu stavu životného prostredia alebo majú tendenciu jeho zmeny.  Na Slovensku je jedným z hlavných ukazovateľov mapa, ktorá má päť stupňov hodnotenia kvality životného prostredia, pomocou ktorej sa identifikujú najviac enviromentálne zaťažené oblasti.  Piatym stupňom tohto meria sa označujú oblasti s najviac narušeným životným prostredím. Eviromentálnou reginalizáciou sa sleduje najmä znečistenie ovzdušia, znečistenie podzemných aj povrchových  vôd a zdroje tohto znečistenia a nakladanie  s odpadom.  V každej sledovanej oblasti má spoločný podiel na znečisťovaní ovzdušia najmä energetika, doprava, rozsiahla výstavba najmä polyfunkčných objektov a s tým súvisiace búracie, stavebné a výkopové práce. No a potom sú to špecifické zložky konkrétne pre daný región  ako napríklad jeho priemyselné využitie(napríklad podniky nachádzajúce sa v tej ktorej oblasti).  Znečisťovanie podzemných vôd majú na svedomí najmä odpadové vody so strojárskych, drevárskych, potravinárskych a iných podnikov ale aj banská a iná ťažobná činnosť, poľnohospodárska činnosť a lodná doprava (najmä v Bratislave). V odpadovom hospodárstve sa sleduje najmä spôsob nakladania s nebezpečným odpadom, čiže skládky, spaľovanie a iné formy zneškodnenia tejto produkcie.

§ 11 zákona č. 17/ 1992 Zb. o životnom prostredí
Územie nesmie byť zaťažené ľudskou činnosťou nad mieru únosného zaťaženia. Prípustnú mieru znečistenia životného prostredia určujú medzné hodnoty stanovené osobitými predpismi. Tieto hodnoty sa určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozili ďalšie živé organizmy a ostané zložky životného prostredia.