Ako funguje ľudský mozog?

Autor:
Redakcia

Dátum:
0/0/0

Zobrazení: 3209

Hlasovanie:

Mozog človeka je zložitým zoskupením vyšších a najvyšších nervových centier a je hlavným orgánom nervovej sústavy. Nachádza sa v lebečnej dutine, ktorá je zložená z plochých kostí pospájaných švami. Tá patrí k najpevnejším častiam opornej sústavy človeka a preto dokonale chráni mozog pred poškodením. Jeho hmotnosť je u dospelého jedinca približne 1400 gramov a pozostáva z dvoch polovíc (hemisfér).

Na princíp fungovania mozgu sa prišlo až v 20. storočí. V roku 1926 anglický fyzik W. Grey zistil, že existujú určité frekvenčné hladiny mozgu. Nazval ich alfa, beta, delta a theta. Každá hladina vedomia pracuje na určitej frekvencii, respektívne rozpätí frekvencií. Ľudský mozog teda funguje na prenose malých elektrických výbojov v rámci neurotransmiterov. Mozog je vždy naladený na jednu z týchto hladín vedomia a to podľa toho ako sa cítime alebo aké zmyslové orgány používame, prípadne nepoužívame. Mozgová frekvencia je merateľná v hertzoch (Hz) prístrojom EEG (elektroencefalograf).

V hladine delta pracuje mozog na frekvencii len okolo 0,5 až 3 Hz. Táto nízka hladina je v našom mozgu v permanencii pri hlbokom spánku. Vyznačuje sa aj tým, že sú utlmené všetky mozgové funkcie. Človek je vtedy v hlbokom bezsennom spánku a maximálne relaxuje. Hladina delta mozgu slúži k regenerácii organizmu.

Hladina theta pracuje na frekvencii 4 až 7 Hz. V tejto frekvenčnej fáze ide o čiastočný útlm a snívajú sa sny. Hladina theta rozvíja predstavivosť. Sny v tejto hladine sú zložené z rôznych obrazov, ktoré môžu pripadať zdanlivo chaotické. Je to preto, že mozog sa snaží nepotrebné alebo šokujúce obrazy či vnemy dňa vyventilovať a tak odstrániť z krátkodobej pamäti. V tejto fáze nie je dobré prerušovať spánok, pretože po prebudení sa človek cíti zmätený, a to hlavne preto, lebo sa u neho preruší ventilovacia časť spánku a môže to mať negatívne dopady na jeho fyzické aj psychické zdravie. V tejto fáze je jediný prístup k podvedomiu.

Medzi hladinou theta a alfa sa na frekvencii 7,83 Hz nachádza takzvaná Schumanova rezonancia. Je to hranica medzi vedomím a nevedomím a práve v nej, ak by ju bolo možné trvalo udržať, je človek schopný maximálnemu memorovaniu. Je to aj frekvencia, na ktorej pulzuje aj geomagnetické jadro Zeme.

Hladina alfa pracuje na 8 až 13 Hz a človek ju má navodenú vtedy, keď je uvoľnený. Mozog sa v nej nezaoberá myslením, ale prejavom slastných pocitov a práve v tejto hladine je zvýšená tvorba endorfínov, nazývaných aj hormóny šťastia. Využíva sa pri meditácii, liečení, pri stimulácii pamäti alebo k odstráneniu stresu.

Hladina beta pracuje na frekvencii 14 Hz a viac a je charakterizovaná napätím a stresom. Človek funguje na tejto frekvencii takmer celý deň. Pri nej nastáva vedomé sústredenie, dosahuje sa vysoký duševný a pracovný výkon. Táto hladina nastáva až po zapojení pohybového aparátu. Tiež je známa vysokým výdajom energie.

Odlišné funkcie ľavej a pravej mozgovej hemisféry dokázal držiteľ Nobelovej ceny R. W. Sperry. Ľavá hemisféra riadi posudzovanie, analytické myslenie, verbálnu komunikáciu, detaily kontrolu alebo akciu. Pravá hemisféra má na starosti emócie, intuíciu a priestorové vnímanie. Problémy s pamäťou sú totiž spôsobené najmä zanedbávaním pravej polovice mozgu a preťažovaním ľavej.

V bdelom stave využívame len desatinu mozgovej kapacity. Je to preto, lebo mozgové hemisféry pracujú frekvenčne rôznorodo a niekedy aj bez prepojenia. Ľavá pracuje na približne 18 Hz a pravá na 14 Hz a aj to je dôvod prečo mozog nemôže využívať plný výkon. Čím sú tieto frekvenčné rozdiely vyššie, tým je väčšia pravdepodobnosť k výskytu depresií či iných neurotických porúch.